BRATISLAVA - Od 1. októbra opäť bude vyššia minimálna mzda - o 300 korún mesačne. Nie je vylúčené, že sa takto zvyšuje naposledy. Zástupcovia štátu navrhujú minimálnu mzdu zbaviť "príveskov" v podobe rôznych dávok a príspevkov, zamestnávatelia ju dokonca navrhujú zrušiť.

Republiková únia zamestnávateľov považuje minimálnu mzdu za nesystémový inštitút. Jej zvyšovanie podľa hovorcu únie Ľubomíra Žitňana "spôsobuje zvýšenie sociálnych odvodov a mzdových nákladov, ktoré najmä pre menšie firmy a živnostníkov môžu byť neúnosné".

Štátny tajomník ministerstva práce Miroslav Beblavý v júni povedal, že sa k tomu nestavajú principiálne negatívne. Dôležité podľa neho bude, aký postoj zaujme tretia strana, teda odbory. "Našou zásadou je, aby zvyšovanie minimálnej mzdy neohrozovalo zamestnanosť v nízkopríjmových odvetviach," dodáva hovorca ministerstva Martin Danko.

Odbory tradične minimálnej mzde pripisujú veľkú váhu. "Stanovuje určitý minimálny štandard v odmeňovaní, je určitou 'brzdou' pre zamestnávateľov, najmä tam, kde nepôsobia odborové organizácie. Tam, kde pôsobia, je to úroveň, od ktorej sa začína vyjednávať o odmeňovaní

vo vyšších tarifných triedach," tvrdí viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš.

Minimálna mzda však napríklad v Prešovskom kraji predstavuje 47 percent tamojšej priemernej mzdy za vlaňajšok, v Bratislavskom 28 percent.

Napriek tomu, že od 1. októbra by podľa Beblavého minimálnu mzdu poberali zhruba dve percentá zamestnancov, čo nie je veľa, dosah jej zvýšenia je väčší. V zásade najmenej výšku minimálnej mesačnej mzdy dosahuje vymeriavací základ sociálneho a zdravotného poistného a podobne.

"Zdá sa nám, že je toho priveľa a už to je dosť neprehľadné," povedal minister hospodárstva Pavol Rusko. Zástupcovia štátu, zamestnávateľov a odborov preto majú zriadiť komisiu, ktorá navrhne redukciu počtu dávok závislých od výšky minimálnej mzdy. Ministerstvo práce podľa Danka súhlasí, že "súčasná konštrukcia minimálnej mzdy nie je najlepšia", ani odbory podľa Mojša nespochybňujú, že 40 právnych noriem "zavesených" na minimálnu mzdu je priveľa.

Do činenia s minimálnou mzdou majú aj verejní funkcionári, podľa tzv. zákona o konflikte záujmov, teda napríklad poslanci Národnej rady. Vždy do 31. marca totiž musia oznámiť napríklad, že vlastnia hnuteľnú vec, ktorej "zvyčajná cena presahuje 35-násobok minimálnej mzdy" (dnes 227 500, od októbra 238 000 korún). Keďže hodnotu majetku oznámiť nemusia, po zvýšení minimálnej mzdy pribudne vecí, ktoré môžu držať v tajnosti.

Mesačná minimálna mzda

Pomer min. mzdy k priemernej mzde v kraji za rok 2004*

* Ide o spoločnosti s 20 a viac zamestnancami.

(Zdroj: ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny)

(joč)